Šťastne som priletel po roku domov a stretol sa s blízkymi i kamarátmi na Slovensku. Let prebehol výborne a o pár týždňov by som mal letieť naspäť, no tentokrát do štátu California, do oblasti dosť známej aj na Slovensku, zo seriálu OC California, alebo aj Orange County, California. Chcem akosi ukončiť sériu týchto blogov, ako som ukončil i svoju cestu na škole Verde Valley School v štáte Arizona.
Na Verde Valley School som prišiel v auguste ako žiak, škola mi ponúkla vzdelanie, no po skončení štúdia mi to isté miesto ponúka zamestnanie. Pracujem 8 hodín denne, 40 hodín týždenne a 5 dní do týždňa. Pracujem za minimálnu mzdu, ale v porovnaní s mojím minuloročným zamestnaním na Slovensku zarábam trikrát viac.
Napriek obrovskému množstvu strelieb v Spojených štátoch sú zbrane stále populárne, vyhľadávané a ochraňované americkými občanmi. Pre nás, Európanov je to tažké na pochopenie, no v Spojených štátoch a v Kanade sú zbrane samozrejmosťou. Momentálne zostávam s rodinou z Kanady, ktorá má plný arzenál zbraní a pred týždňom sme boli strieľať.
Graduation. Významná i menej významná udalosť v americkom školstve vo väčšine prípadov sprevádzaná odovzdávaním kúsku papiera študentom stredných a vysokých škôl oblečených v čiernom plášti s typickou štvoruholníkovou čapicou. No Verde Valley School nenasleduje tieto tradície. Verde Valley School má inú, no stále krásnu Graduation.
Posledné týždne na Verde Valley School, ktoré práve zažívam, sú nepochybne stresujúce, nostalgické a unikátne. Finálne skúšky, obdobie nazvané Project Period, Graduation a veľké balenie. Koniec niečoho pre mňa tak krátkeho a tak vzrušujúceho, no začiatok niečoho ešte vzrušujúcejšieho. Prvá práca a vysoká škola v Spojených štátoch.
Momentáne píšem z blízkosti miesta diania, Oak Creek Canyon, kde vypukol v utorok v poobedňajších hodinách požiar a predstavuje riziko pre ľudí žijúcich v tejto obasti i všetkých ostatných, ktorí poznajú krásu tohoto miesta. Oheň doposiaľ pohltil 43 km štvorcových.
Musím hneď takto na začiatok poďakovať SME blogu za prepojenie ma so slovenskou rodinou Koskových vo Phoenixe. Skrz moje blogovanie som sa cez komentáre v diskusii zoznámil so Slovákom žijúcim vo Phoenixe a podarilo sa mi s ním aj s jeho rodinou stretnúť pred dvoma týždňami v mojej domovskej Sedone.
Sedona, nech je taká malá, aká je, je rajom pre turistiku a horské bicyklovanie. Milióny turistických chodníkov ponúkajú prenádherné scenérie, ktoré sa človeku len tak ľahko nezunujú. Povrch väčšiny chodníkov pokrýva jemný piesok, pieskovcové skaly alebo hladká pôda, a preto je Sedona tak veľmi vyhľadávaná medzi horskými cyklistami.
Častokrát, keď sedíme po večeri pri západe slnka na terase jedného z opustených domov a pozeráme sa na takmer horiacu Cathedral Rock so spolužiakmi fajčiacimi cigarety a hrajúcimi na gitare, rozmýšľame, kde to vlastne sme. Hovoríme si: púšť. Červené skaly. Kaktusy. Sucho. Piesok. Kovboji. Kone. Sedona. Arizona.
Zbožňujem vysoké arizonské Saguaro kaktusy. Phoenix ma vždy prekvapí svojimi vysokými teplotami a nikdy sa nemeniacimi sviežo vyzerajúcimi palmami. Milujem dramatický arizonský západ slnka a červené skaly Sedony. Rád sa chodievam schladiť do severoarizonských ihličnatých lesov vo Flagstaffe alebo do rieky Oak Creek v úchvatnom skalnatom kaňone. Konzervatívna Arizona s jej kovbojskou kultúrou je štátom plným rozporov, krásy a nespochybniteľného čara.
Pred dvoma týždňami sme ako trieda z hodiny americkej histórie pozerali film 12 rokov otrokom (12 Years a Slave) a vtedy som si uvedomil, koľko nepráva bolo spáchaného na ľudoch v tejto temnej časti histórie Spojených štátov. Tento film ma taktiež naplnil neskutočným hnevom, pretože som si uvedomil, koľko má spoločného so súčasnou situáciou v Spojených štátoch i vo svete.
Nikdy som nejak obzvlášť netúžil ísť do Las Vegas. Prvýkrát som sa asi stretol s týmto mestom vo videohre Grand Theft Auto: San Andreas, kde sa nevolalo Las Vegas , ale Las Venturas a zaujalo ma svojimi obrovskými nevšednými konštrukciami a lokalitou. Umelé neónové more v strede mŕtvej nevadskej púšte mi prišlo jednoducho bizárne a povrchné. Nevidel som v ňom žiadnu hĺbku. Minulý týždeň sa mi však dostala príležitosť navštíviť skutočné Las Vegas v štáte Nevada a presvedčiť sa na vlastné oči.
O Spojených štátoch sa hovorí ako o metropolitnej krajine, kde nájdete zástupcov každej národnosti tohto sveta. Či už je to rodený Američan, Slovák, Číňan alebo Nemec, všetci žijú v relatívnej harmónii a vzájomnom rešpekte. Nezáleží na tom, kto odkiaľ prišiel, akú má farbu pleti či aké náboženstvo vyznáva. Veď napokon o tom je Amerika. Toto je avšak, žiaľ, iba koncept.
Zoznámte sa so Samom. Sam má osemnásť rokov a je senior na strednej škole v Arizone, Spojených štátoch. Práve sa hlási na vysoké školy v šiestich rozličných štátoch, no preferuje východné pobrežie. Narodil sa v Južnej Caroline, no presťahoval sa s rodinou do Arizony, keď mal desať rokov. Hrá americký futbal a miluje horské bicyklovanie. Hrá na klavíri v jazzovej skupine a aktívne sa zapája do programu proti celosvetovému hladu ako dobrovoľník. Sam je americké dieťa.
Na ceste medzi veľkými skalnatými horami sa v rozostupe pár metrov tiahne biela dodávka s dvoma pasažiermi a zelený školský autobus s otrhaným nápisom Verde Valley School na jednej strane. Po únavnej ceste naprieč stredným Utahom sme videli od prenádherných zelených lúk s jazerami, cez skaly tvarované do obrovských tŕňov obklopené iba šedými kameňmi až po hnedý kaňon, v ktorom sme sa nakoniec aj usídlili. Počas našej cesty sme mali rozmýšlať nad témou pre náš žurnál, ktorá bola: Prví osídľovatelia Utahu. Cez veľký kaňon pretekala majestátna rieka a keď sme ju prvýkrát s Davidom zhliadli, tak okamžite náučným tónom poznamenal, že je to známa rieka Colorado. Veľmi som si obľúbil počúvať Davida rozprávať o americkej prírode. Učí vedy a vyštudoval nejakú časť geografie na Univerzite California v Sante Barbare.
Cedar Mesa bolo územie nachádzajúce sa uprostred ničoho. Iba kamenistá pôda všade naokolo a jediná zmienka civilizácie bola zopár budov Národného monumentu Prírodné Mosty (Natural Bridges). Národný monument je v Spojených štátoch niečo ako národný park, lenže menšieho rozmeru. Každopádne, usadili sme v miestnom kempe vedľa tohto národného monumentu a opäť sme predviedli rovnaký rituál usídľovania sa. Na tomto mieste sme sa s nikým špeciálnym nestretli a posledné dni sme strávili turistikou po prírodných mostoch. Mala to byť naša najdlhšia túra popod kamenné mosty, ale jeden člen našej posádky začal mať problémy s členkom, tak sme ukončili sľubovanú strastiplnú turistiku skôr. Ďalší deň sme si šli obhliadnuť ruiny indiánov, ktorí tú kedysi žili a zavítali sme aj do štátneho parku Gooseneck.
V prvom rade sa chcem ospravedlniť za dlhšie odmlčanie sa z mojej strany. Na moju obhajobu môžem povedať iba klasické: „Mal som toho veľa v škole." Týmto odmlčaním som zabudol spomenúť niektoré závažné momenty z môjho pobytu v Spojených štátoch, ktoré do veľkej miery ovplyvnili moje hodnoty a názory o tejto krajine. A preto sa chcem k týmto udalostiam vrátiť, a to pekne po poriadku.
Ó Amerika, krajina neobmedzených možností, rodisko novodobej demokracie a neobmedzenej slobody. Najvyspelejšia krajina, kde každý jeden občan má svoje práva a slobody zaručené štátom. Najlepšie vysoké školy na svete, dychvyrážajúca príroda. Mekka kapitalizmu, hlúpi ludia veriaci v anjelov, obezita, fast foody, obrovský dlh, svetový policajt, úbohý systém zdravotnej starostlivosti, prehnane veriaci kresťania a problémy s imigrantmi a vysokou kriminalitou. Krajina, kde plne automatickú zbraň kúpite vo Walmarte ale Kinder vajce nenájdete v žiadnom z obchodov, lebo je údajne nebezpečné pre malé deti. Krajina plná protikladov a paradoxov. Krajina, kde nájdete snáď čokoľvek (okrem Kinder Surprise).
Učitelia. Každý z nás sme vystriedali viacero učiteľov na základnej, strednej či vysokej škole. Niektorí boli zapálení pre svoju prácu tak, že nás kompletne vtiahli do ich predmetu a milovali sme ten predmet s nimi, niektorí boli znudení, iní zas zákerní a zlí. Takýchto učiteľov nájdete snáď úplne všade. Áno, aj v Amerike. O tom, aké dôležité poslanie má účiteľ, mýslím, že písať nemusím. Všetci racionálne uvažujúci ľudia vedia dobre povedať, aký vplyv mal na nich a ich záujem o daný predmet ich učiteľ a ako sme sa rozhodli, na základe našich obľubených predmetov, na akú vysokú školu pôjdeme a čo budeme robiť, keď budeme veľkí. Učiteľ nielen učí, ale aj vychováva. V niektorých prípadoch trávi s dieťaťom viac času ako samotný rodič. Má teda nepochybne aj veľký vplyv.
