Ľudia v púšti

Autor: Kristián Filip | 3.5.2014 o 21:18 | (upravené 8.5.2014 o 0:29) Karma článku: 6,37 | Prečítané:  645x

Častokrát, keď sedíme po večeri pri západe slnka na terase jedného z opustených domov a pozeráme sa na takmer horiacu Cathedral Rock so spolužiakmi fajčiacimi cigarety a hrajúcimi na gitare, rozmýšľame, kde to vlastne sme. Hovoríme si: púšť. Červené skaly. Kaktusy. Sucho. Piesok. Kovboji. Kone. Sedona. Arizona.

Rozličné geografické prostredie v Spojených štátoch hrá veľkú rolu. V menej obývaných častiach tejto rozľahlej krajiny sa nachádzajú štáty, ktoré bojujú s vysokou drogovou závislosťou, ako štát Montana, ktorá má problémy konkrétne s pervitínom. Dôvod, prečo tieto problémy vznikajú v týchto oblastiach je, že mladí ľudia nemajú okrem školy čo robiť. Môžu si vybrať mať poobedné aktivity na stredných školách alebo byť v ich malom mestečku bez akýchkoľvek spôsobov zábavy. Žiadne tanečné kluby, žiadne koncerty a iné kultúrne vyžitie. Najbližšia civilizácia je niekoľko hodín cesty. A podobná vec platí aj pre Sedonu, a teda Arizonu. Predtým, ako som počul tento argument, som tomu nikdy neveril, no je to pravda. Vravel som si, že tam predsa musí byť veľa možností pre aktivity, ktoré môžu mladí ľudia robiť. No po niekoľkých mesiacoch strávených v Sedone som sa presvedčil, že tento argument je naozaj pravdivý. A i keď štátne stredné školy ponúkajú skvelé vybavenie od športových ihrísk až po hudobné štúdia, kto chce stráviť 9 hodín na tom istom mieste.


Cathedral Rock v odraze okna opusteneho domu

Škola na Verde Valley School je miestami namáhavá, tak ako som to opísal v článku „Americké dieťa“ zopár týždňov dozadu. Máte hodiny, potom idete na športy , potom máte nejaký ten voľný čas a potom sa musíte učiť. Nemám priestor vytvoriť si program a rutinu podľa vlastných potrieb, tak ako som mal na Slovensku. Takže my, mladí ľudia, hľadáme miesto a spôsob, akým sa môžeme vzdialiť od všetkého toho diania, od našich povinností, ako si spraviť čas sami pre seba a ako prežiť v tomto nezvyčajnom prostredí.

Moja škola je doslova uprostred púšte mimo civilizácie a niečo ako verejná doprava v Sedone neexistuje a myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo nemôžeme opustiť campus. Naši rodičia zverili opateru o nás našim učiteľom, a tí týmito kontrolnými opatreniami zaručujú našim rodičom našu bezpečnosť.

A teda niektorí hrajú na gitare, niektorí sa viac učia, niektorí hrajú basketbal, niektorí chodia fajčiť a niektorí robia nesprávne rozhodnutia. Veľa mojich spolužiakov sa dostalo do problémov za pitie, fajčenie trávy a iné blbosti. Žial, niektorí to prešvihli toľkokrát, že museli opustiť túto školu a niektorí i v ich poslednom ročníku a záverečných mesiacoch. Je zaujímavé sledovať, ako sa ľudia správajú v tak malom uzavretom kruhu a v tak nezvyčajnom prostredí. Nebol som na žiadnej inej internátnej škole v Amerike, no myslím si, že by sme ako študenti mali viac slobody, keby obchod s potravinami bol hneď za rohom a pod.

 

Rád v tomto období spomínam na časy môjho tretieho ročníka na gymnáziu v Sučanoch, špeciálne na druhý polrok. Druhý polrok bol nepochybne jedno z najšťastnejších období môjho života, a to práve preto, lebo som mal toľko fyzickej a duševnej slobody. Mal som prívát, kde som si varil to, čo mi chutilo, chodieval som spať, kedy som považoval za vhodné, po škole som trávil rozumné množstvo času s kamarátmi a mal som čas i na štúdium. A myslím si, že som si viedol celkom dobre. Nestravoval som sa nezdravo, spávať som chodil pravidelne o tej istej hodine a neflákal som sa s kamarátmi do večerných hodín. Myslím si, že som robil rozumné rozhodnutia. A čo sa týka tej duševnej slobody, mal som priateľov, ktorých som si veľmi vážil a boli mi veľmi blízki, no na nikoho som nebol nejakým spôsobom naviazaný, a tak mi to vyhovovalo. Po škole som mal čas sám pre seba v súkromí mojej izby premietnuť svoj strávený deň a zároveň sa mentálne pripraviť na následujúci deň. Ja osobne milujem rutinu, ktorú si sám vytvorím a ktorá mi pomáha fungovať v mojom vlastnom svete. V škole som si viedol o čosi lepšie ako nadpriemerne a po škole som sa venoval mojej vášni - žiackej rade. Na víkendy som stopoval každý piatok domov a z môjho vlastného takmer „dospeláckeho“ sveta som bol na skok opäť v teple vlastného domova, kde som mohol zveriť opateru o samého seba späť mojím rodičom. A tak aj preto je pre mňa mimoriadne ťažké zvyknúť si na úplný opak toho, na čo som si zvykol za tak krátky čas piatich mesiacov druhého polroku tretieho ročníka.

Myslím si, že je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako priniesli prví moderní obyvatelia západnú civilizáciu do týchto oblastí a skadiaľ všetky potenciálne problémy pramenia. Výdobytky doby ako teplá, studená voda z kohútika, elektrina, mobilný signál, internetové pripojenie, mestská doprava a ďalšie museli byť a občas stalé sú ťažké integrovať do tejto polohy. Napr. obyvatelia Las Vegas v strede púšte v Nevade sú údajne najväčšími spotrebiteľmi vody na svete, práve kvôli umiestneniu mesta. Niekde chýba verejná doprava, a preto sú mnohí mladí ľudia uviaznutí vo svojich malých mestách, a tak jediné, čo im príde ako cool robiť, sú drogy. Tento problém je nepochybne súčasťou novodobých Spojených štátov a ja osobne dúfam, že mu budem môcť v blízkej budúcnosti porozumieť a pokúsiť sa odstrániť ho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?