Otroctvo v Amerike a naša povinnosť zastaviť neprávo

Autor: Kristián Filip | 9.4.2014 o 23:50 | (upravené 10.4.2014 o 5:10) Karma článku: 7,36 | Prečítané:  1273x

Pred dvoma týždňami sme ako trieda z hodiny americkej histórie pozerali film 12 rokov otrokom (12 Years a Slave) a vtedy som si uvedomil, koľko nepráva bolo spáchaného na ľudoch v tejto temnej časti histórie Spojených štátov.  Tento film ma taktiež naplnil neskutočným hnevom, pretože som si uvedomil, koľko má spoločného so súčasnou situáciou v Spojených štátoch i vo svete.

Začnem asi tým, že momentálne berieme na hodine americkej histórie 50. roky 19. storočia, a teda dosť detailne sa zameriavame aj na otroctvo v Spojených štátoch, ako na inštitúciu, ktorá bola priamou či nepriamou príčinou Občianskej vojny. Jeden z dôvodov, prečo milujem hodinu americkej histórie na Verde Valley School je, že pracujeme s tzv. „primary-source" dokumentmi. To sú dokumenty ako listy, záznami z denníkov, politické reči a novinové editoriály, ktoré napísala osoba žijúca v tom danom období.  A teda nedávno sme čítali rozhodnutie Ústavného súdu Spojených štátov z roku 1854 z prípadu Scott v. Sanford. Je to zlomový prípad v americkej histórii, kedy sa majiteľ otroka presťahuje zo štátu Missouri, kde je otroctvo legálne, do štátu Illinois, kde otroctvo legálne nie je. Jeho otrok menom Dred Scott je rozumný dostatočne na to, aby svojho majiteľa súdil. Dred Scott a majiteľ Sanford dostávajú neustále iné rozhodnutia, a tak sa obaja odvolávajú až dovtedy, kým si takto neprejdú celým justičným súdom Spojených štátov a neskončia na Ústavnom súde. Avšak tu súd rozhodne, že Afro-američania nie sú a nikdy nebudú rovnou rasou s bielym ľuďmi, sú majetkom,  a preto Dred Scott nie je občanom Spojených štátov a nemá právo súdiť svojho majiteľa. V Spojených štátoch Ústavný súd vytvára zákon, čo v praxi znamená, že rozhodnutie Ústavného súdu je zákonom platným pre všetky ostatné prípady. A teda v tomto spore vyhral Sanford a Ústavný súd prakticky zlegalizoval otroctvo v celých Spojených štátoch.

Samozrejme, po prečítaní posledného paragrafu ste si asi povedali, že to muselo byť hrozné,  no len ťažko si vieme predstaviť, čo to v skutočnosti znamenalo. A práve film 12 rokov otrokom mi pomohol si to aspoň trochu všetko zvizualizovať . Nechcem a nebudem tu analyzovať samotný film, no je dosť brutálny a emocionálny na to, aby rozplakal mňa, spolužiakov i spolužiačky. A to ja neplačem takmer pri žiadnom filme. Keď sme mali po skončení premietania vyjadriť naše postrehy, tak spolužiak bol v takom šoku a slzách, že i keď sa pokúsil reagovať na učiteľkinu výzvu, tak nedokázal nič povedať.

Mňa osobne tento film naplnil hnevom voči mentalite, ktorá je v Spojených štátoch stále veľmi populárna. Vtedy to boli Senátori Calhoun a Webster, ktorí obviňovali protiotrocké spoločnosti a celky za vytoverenie napätia medzi Severom a Juhom. Vraveli, že otroctvo je základom južanskej spoločnosti a ekonomiky a že jediné, čo žiadajú od Severu, je rešpektovanie týchto hodnôt. Znie to celkom nevinne, však? Tolerancia. Rešpektovanie názorov a hodnôt ostatných ľudí.  To isté hovoril aj Rachelin strýko Pete, keď debatoval so susedou Mary o kauze vyhodenia Phila Robertsona z Duck Dynasty. Hovoril, že hlavný aktér  tejto redneck južanskej reality show by nemal byť vyhodený za svoje názory.  Phil Robertson totižto prirovnal homosexuálov k teroristom a zoofilom. A Rachelin ujo sám povedal, že on proti homosexuálom nič nemá, dokonca jeho dobrí susedia sú homosexuálny pár, no nemyslí si, že by mal brať ľudom ich názory  alebo vnucovať im svoje vlastné hodnoty. V mojich ušiach znejú tieto dva vzdialené názory presne rovnako.

Avšak sú to iba otrávené jablká, ktoré vyzerajú čerstvo a zdravo. Pod plášťom vzájomnej tolerancie a rešpektovania sa skrýva nenávisť a porušovanie základných ľudských práv. Ľudia v oboch prípadoch su výzvaní „rešpektovať" názory a hodnoty druhej skupiny. No v skutočnosti sú žiadaní ignorovať ľudské práva, s ktorými sa narodí každý jeden z nás. A ignorovaním týchto skutočností sú zamiešaní do celého procesu porušovania ľudských práv i tí nevinní. „Akceptovaním" názorov ostatných, i keď sú tie názory akékoľvek, môže viesť do úplného rozkladu spoločnosti ako takej. Pretože i tí, ktorí nezdieľajú tento despotický názor, sú aj tak nutení ho rešpektovať a strétavať sa s ním na vlastné oči. Toto morálne rozkladá nie iba samotných zastáncov, ale i celú spoločnosť.

Nakoniec chcem iba skonštatovať, že keď vidíme neprávo páchané na ľuďoch, či už inej rasy, národnosti, vierovyznania alebo orientácie, máme na výber dve možnosti.  Podporiť neprávo, a to už akýmkoľvek spôsobom. Napr. nespraviť nič, byť pasívni, a to z akýchkoľvek dôvodov. Tým sa rozhodujeme rešpektovať toto neprávo. Ďalšou možnosťou je zakročiť voči páchanému zlu. A táto možnosť je podľa môjho názoru morálnou povinnosťou každej ľudskej bytosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?