Nevšedné Las Vegas

Autor: Kristián Filip | 25.3.2014 o 20:56 | (upravené 26.3.2014 o 7:43) Karma článku: 4,99 | Prečítané:  991x

Nikdy som nejak obzvlášť netúžil ísť do Las Vegas. Prvýkrát som sa asi stretol s týmto mestom vo videohre Grand Theft Auto: San Andreas, kde sa nevolalo Las Vegas , ale Las Venturas a zaujalo ma svojimi obrovskými nevšednými konštrukciami a lokalitou. Umelé neónové more v strede mŕtvej nevadskej púšte mi prišlo jednoducho bizárne a povrchné.  Nevidel som v ňom žiadnu hĺbku. Minulý týždeň sa mi však dostala príležitosť navštíviť skutočné Las Vegas v štáte Nevada a presvedčiť sa na vlastné oči.

 

Celé to začalo, keď  ma prvý deň jarných prázdnin viezla špolužiačkina mama Cynthia k nim domov. V meste Flagstaff,  hodinu autom vzdialenom od Sedony, som neočákaval žiaden vzrušujúci program, skôr relax. Keďže som tu zostal aj na Vďakyvzdanie a Nový rok, vedel som, že mesto je menšie, veľké asi ako môj domov, Prievidza.  Na ceste do Flagstaffu nám Cynthia dala každému na výber jednu aktivitu a jednu reštauráciu, kde sa pôjdeme všetci najesť.

Mne môj spolužiak zo Slovenska napísal niekedy v septembri, že som blízko Las Vegas a že by som to mesto mal nepochybne navštíviť. Veľa  mojich dalších slovenských kamarátov navštívilo Las Vegas a vždy, keď som videl fotky, tak som mierne žiarlil, lebo to predsa vyzeralo všetko okúzľujúco. A keď som si tak uvedomil: nehlásim sa na žiadnu vysokú školu v blízkosti Las Vegas, ba práve naopak, pravdepodobne v blízkej budúcnosti nebudem tak blízko Las Vegas ako som práve teraz. Tak som navrhol výlet do Las Vegas ako moju aktivitu a prešlo to. Spolužiačka z Nórska, ktorá zostála na prazdniny spolu s nami, nebola taktiež nikdy predtým v Las Vegas a pre Európanov je to úplne iný svet, takže všetci sme sa tešili na výlet, ktorý sme si vopred dohodli.

V piatok sme vyrazili o deviatej ráno a cesta do Vegas nám trvala tri a pol hodiny. Jedna vec, ktorú mám na americkej, konkrétne arizonskej, prírode rád je, že sa rapídne mení. V Arizone vám môže trvať cesta autom po diaľnici ani nie dve hodiny, kým prejdete z púštnej krajiny plnej obrovských saguaro kaktusov do hustých horských ihličnatých lesov. Na našej ceste sme prešli cez severoarizonské lesy, rozsiahle trávnaté pláne až do kamenistej nevadskej púšte.

 

Na našom výlete sme nevideli iba dve atrakcie, ktoré som chcel vidieť, ale bolo ich viac. Prvá bola Hooverova priehrada (Hoover Dam) na rieke Colorado. Nový most, ktorý prepája kaňon ma tak vysoké steny, že i keď prechádzate nad priehradou, nevídite ani kúsok tejto ikonickej atrakcie. Takže rada pre všetkých cestovateľov v tejto lokalite: Odbočte z diaľnice na priehradu. Pretože my sme nechceli zachádzať z diaľnice a v domnienke, že uvidíme priehradu z diaľky, sme to akosi celé prešvihli.  Ďalšiu ikonickú zastávku sme nesithli za denného svetla a nebola ani na našej naplánovanej trase a bol to dobre známy „Vitajte v Las Vegas" nápis.

No videli sme toho v Las Vegas veľa. Ako prvé sme navštívili Národné múzeum atómového testovania. Štát Nevada a Nové Mexico sú známe aj tým, že tu najmä v 50. a 60. rokoch americká vláda testovala atómové bomby. Projekt Manhattan sa odohrával práve na týchto miestach. Múzeum bolo záujimavé,  interaktívne a takisto aj hodné, podľa môjho názoru, vstupu 12 dolárov. Múzeum zachytáva vývoj atómovej bomby ovplyvnený politickými a historickými udalosťami, ukazuje autentické repliky mechanizmov atómovej bomby a ponúka aj interaktívnu časť, kde môžete prístrojom na meranie rádioaktivity prechádzať po vzorkách materiálov a merať rádioaktivitu. Múzeum atómového testovania zahŕňa vo svojich prehliadkach aj tzv. Ground Zero Theater, čo je v podstate malé kino, kde premietajú film o vývoji atómvej zbrane a jej dopade. Film zahŕňa rôzne 4D efekty ako paru a i simuláciu tlakovej vlny a pod. Na filme sa mi páčilo, že zahrnul obe perspektívy na vývoj atomovej bomby. Na jednej strane boli veteráni , ktorí neľutovali dopad atómovej zbrane a tvrdili, že tak ochránili Spojené štáty pred možným napadnutím počas druhej svetovej a studenej vojny. Na druhej strane bola profesorka z Univerzity Nevada, Las Vegas a ona vyjadrovala viac lútosti za zneužitie bomby a dopad na ľudí žijúcich v blízkosti atómových centier.

Po múzeu sme sa vybrali do starého Downtownu Las Vegas, kde bývali kedysi pôvodné kasína a všetko dianie. Tu sme chceli navštíviť The Mob Museum, múzuem zloduchov, ale poplatok za vstup bol príliš vysoký, takže sme nakoniec nešli dnu. Neskôr sme zavítali na hlavnú ulicu nazvanú Fremont Street, kde je táto dlhá ulica pokrytá stropom z tisícich svetiel, takže za tmy sa tu odohrávajú rôzne svetelné šou. Ulice boli plné ľudí a čo sa mi asi páčilo najviac, bolo to, že si nikto nevšímal nikoho iného. Takže keď hrala na ulici muzika a my sme si len tak tancovali počas toho, ako sme kráčali, tak sa na nás nikto nejak divne nepozeral. Každý vyzeral nejakým spôsobom divne. Najvtipnejší bol snáď chlapík s maskou Spidermana, čo tancoval na hip-hop, ktorý púšťal zo svojho mobilu. Vôbec mu to nešlo, ale tancoval si.

 

 

 

My sme zavítali v tejto lokalite do bizarného Heart Attack Grillu (Infarktového grillu), na ktorý som sa tešil od momentu, kedy som vedel, že ideme do Vegas. Prvýkrát som sa dozvedel o tejto reštaurácii pred rokom z amerických médií, kde sa objavila reportáž o obéznom chlapíkovi z reklamy na Heart Attack Grill, ktorý zomrel práve na infarkt. A bola to pomerne zaujímavá kauza, ktorá priniesla majiteľovi tejto okázalej reštaurácie popularitu. Pretože Heart Attack Grill sa nesnaží ako McDonnald´s alebo iné mainstreamové fastfoody dokázať americkým rodinám, že pravidelné navštevovanie týchto reštauracií je zdravé a môže byť náhradou skutočnej stravy. Heart Attack Grill jasne kričí do sveta, že ponúkajú iba to najnezdravšie a najkalorickejšie jedlo, burgre nazvané bypass (bajpas), hranolky výpražane v masti, máslové milkshakey s kúskom masla na vrchu a Coca-Colu s naozajstným cukrom. Jedno z ich mnohých sloganov je: „Liečime anorexiu od roku 2005," alebo „vážte nad 158kg a jete zadarmo."  Keď sme prvýkrát vstúpili do reštaurácie tak obrovská Afroameričanka prezlečená za sestričku s prsiami vychadzájucimi z jej tesného oblečku nás privítala s veľkým úsmevom a  róbou pacientky, ktorú musíte ako zákazník-pacient v tejto reštauracii nosiť. Ako sme sa usadili, tak nás sympatická servírka privítala a ponúkla menu reštaurácie. Taktiež nás upozornila, že ak nezjeme objednané jedlo, tak nám napláca na zadok. Z možnosti burgrov si môžete vybrať od jedného kúsku mäsa až po osem. Ja som si objednal dvojitý burger a samozrejme, že som ho nedojedol. Takže som dostal zaslúžené vyplieskanie po zadku pred celou reštauráciou. Tento zážitok mi, myslím, zostane dlho v pamäti. Reštaurácia sama o sebe bola lacná. Jedlo bolo úžasné, no príbor ste dostali plastový a na stoloch boli lacné rolky papierových kuchynských utierok.  Takže Heart Attack Grill je nepochybne viac atrakciou ako reštauráciou.

Ďalšia zastávka boli dve najznámejšie svadobné kaplnky. Jedna s názvom Little White Chapel (Malá biela kaplnka) s ružovými kadilakmi akurát hostila naozajstnú svadbu. Druhá sa volala Viva Las Vegas Wedding Chapel a vyzerala skôr ako obyčajná budova s reštauráciami. Obe tieto kaplnky sa nachádzali na rovnakej ulici, a to bola akási kaplnková ulica, pretože bolo na nej niekoľko desiatok kaplniek rôzneho druhu. Od Reggae kaplnky až po Rock'n' Roll kaplnku.  Tam sme sa so spolužiačkou zobrali a pokračovali dalej na najznamejší Las Vegas Strip, tiež známy ako Las Vegas Boulevard.

Čas sme si akurát naplánovali, lebo bolo presne šesť hodín večer, a tak sme videli všetky kasína za svetla a hneď o hodinu aj za tmy. Autom sme zašli do známho hotelu Bellagio, kde sme vystúpili z auta a oni nám ho zadarmo zaparkovali a potom o nejakých šesť hodín nám ho priviezli pred nás naspäť. Bellagio je známe svojím obrovským rezervoárom, kde púšťajú každých tridsať minút fontánovú šou. My sme ju akurát vystihli a choreografia fontán bola pripravená na tému z Ružového pantera, ktorý hral z reprákov na ulici. Šou bola veľkolepá a očarujúca. Fontány striekali vodu do výšky niekoľko desiatok metrov, presne načas s muzikou a celé to na mňa zanechalo veľký dojem. Bolo to jednoducho „classy".

Ďalej sme kráčali južne až ku kasínu Mandalay Bay a prešli sme cez kasína New York, New York, Excalibur a Luxor. Každé jedno z nich malo inú atmosféru a svoje vlastné atrakcie. Napr. kasíno MGM má svoju vlastnú malú ZOO iba s levmi. Na uliciach Vegas boli hudobníci a rôzni zabávači ako napr. malí afro-americkí chlapci tancujúci na Stevie Wondera, a  to sa osobne mne veľmi páčilo. Ulice boli narvané ľuďmi  a len tažko sa dalo prechádzať.

Na druhej strane Las Vegas Stripu sme prešli cez kasína Paríž a Benátky s vlastnými kanálmi a gondolami, na ktorých zamestnanci „serenádovali," zatiaľ čo vozili ľudí po umelých Benátkach na druhom poschodí. Videli sme Flamingo kasíno, Wynn, Plazo a aj veľkolepý Ceasar's Palace, o ktorom si myslím, že je najveľkolepejšie kasíno vôbec.  Je prekrásne zvonku a zvnútra a v obchodoch na Fóre sa cítite ako v najozajstnom európskom meste.  Ceasar's Palace sa dá nazvať architektonickým skvostom.


Našou poslednou zastávkou bolo kasínou Bellagio, v ktorom sme zaparkovali, no nešli sme prvýkrát dovnútra. Kasíno Bellagio je taktiež veľmi veľmi luxusným hotelom s vlastným živým arborétom. Ako sme prechádzali kasínom, tak som videl v jednotlivých baroch hrať džentlmenov Debussyho Clair De Lune a iné klasické skladby na obrovských krídlach z najrôznejších druhov dreva. A vtedy som si uvedomil, že veľa z nás si môže myslieť, že Las Vegas je iba umelou napodobneninou skutočných miest, no ja si po mojom výlete dovolím povedať, že to nie je celkom pravda. Las Vegas, i keď kopírujúc architektúru známych miest, musel niekto vybudovať. Stavby su robustné a veľkolepé a nie iba naoko. Atrakcie v Las Vegas majú svoj špecifický charakter a ako povedala spolužiačkina mama Cynthia: „Kasína majú aj v Atlante a všade inde, no len v Las Vegas to má štýl." Pri spomienke na môj výlet sa mi takmer vždy vybavia fontány kasína Bellagio, alebo prenádherný zlatý strop s detailnými maľbami z kasína Benátky alebo obrovské rímske sochy kasína Ceasar's Palace. Las Vegas je často podceňované, no ja v ňom teraz vidím i istú hĺbku.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?