Dobré časy, časť druhá: Moab

Autor: Kristián Filip | 30.1.2014 o 8:03 | (upravené 31.1.2014 o 7:59) Karma článku: 7,36 | Prečítané:  239x

Na ceste medzi veľkými skalnatými horami sa v rozostupe pár metrov tiahne biela dodávka s dvoma pasažiermi a zelený školský autobus s otrhaným nápisom Verde Valley School na jednej strane. Po únavnej ceste naprieč stredným Utahom sme videli od prenádherných zelených lúk s jazerami, cez skaly tvarované do obrovských tŕňov obklopené iba šedými kameňmi až po hnedý kaňon, v ktorom sme sa nakoniec aj usídlili. Počas našej cesty sme mali rozmýšlať nad témou pre náš žurnál, ktorá bola: Prví osídľovatelia Utahu. Cez veľký kaňon pretekala majestátna rieka a keď sme ju prvýkrát s Davidom zhliadli, tak okamžite náučným tónom poznamenal, že je to známa rieka Colorado. Veľmi som si obľúbil počúvať Davida rozprávať o americkej prírode. Učí vedy a vyštudoval nejakú časť geografie na Univerzite California v Sante Barbare.

Keď sme zavítali do mesta Moab, pri ktorom bol hneď spomínaný obrovský kaňon, bolo jasné, že reči o horskom bicyklovaní boli pravdivé. Takmer každý tu jazdil na nejakom type bicykla a bolo jedno, či to bol človek mladý alebo starší, proste bicykloval. Moab je totižto kolískou horského bicyklovania. Ploché pieskovcové skaly sú rajom pre cyklistov, a preto je tu aj ročne tak veľa turistov. Avšak horské bicyklovanie je iba jednou z mnohých atrakcií tohto mesta. Vedľa Moabu je totižto Národný park Oblukov (Arches) a Canyonlands. Oba tieto parky sme taktiež navštívili.


Každopádne, šli sme zo osem kilometrov do kaňonu a zastavili sme sa na jednom z mnohých kempov vedľa rieky. Keď sme uvideli tento náš ďalší kemp, vedeli sme, že nám bude slúžiť ako dočasný domov nasledujúce štyri noci. Miesto, kde sa vrátime po celom dni práce alebo turistiky po národných parkoch. Vkladali sme do tohto miesta nielen dôveru, ale aj nádej a úsilie postaviť si naše stany stabilne a zodpovedne. Keď sme výstupili z vozidiel, tak prebehol rovnaký rituál ako pri dunách. Každý si postavil svoj stan na tom najlepšom možnom mieste a rozbehol sa písať žurnál vo vyhradený čas. Po večeri sme mali „Kmeňovú radu", na ktorej sme si dohodli plány na nasledujúce dni a rozhodli sme sa ísť skôr spať, kvôli vyčerpávajúcej ceste a namáhavému nasledujúcemu dňu. V ten ďalší deň sme pomáhali staršiemu páru Tampsen a Mike s restoráciou Coloradskej plošiny asi tak 7 hodín. Našou úlohou bolo vykopať z vyhradeného územia tzv. Tumble weed, ktorá nie je pôvodnou rastlinou na Americkom kontinente. To je tá rastlina, čo sa vo westernových filmoch tak kotúľa po prázdnych mestách na divokom západe. Európania ju priniesli z ruského Sibíru a ona zaplavila americký juhozápad. No a namiesto toho sme nasádzali pôvodné trávy, ktoré tu kedysi dávno rástli. Zjednodušená verzia z môjho pohľadu, ale obaja títo dobrovoľníci s obrovskou vášňou, ktorí nás inštruktovali, boli veľmi skúsení a v ich očiach a výrazoch išlo o mnoho viac, ako o násadzanie nejakej trávy. Boli odhodlaní a vedeli, prečo to robia. Tampsen dokonca nebola ani Američanka. Pochádzala z Južnej Afriky, ale v Amerike, ako mnohí pred ňou našli domov a  vášeň.  Každopádne, prial by som každému jednému môjmu čitateľovi vidieť to nasadenie zo strany mojich spolužiakov a učiteľov. Vykopávali sme tie prerastené pichľavé rastliny vysoké aj tri metre, cudzie tejto zemi, s koreňmi a ukladali ich na obrovské kopy, ktoré sme neskôr udupávali, aby sme sa nimi nezasypali. Po prvých štyroch hodinách sme mali ísť na obednú prestávku zjesť si naše obedy, ktoré sme si pripavili v to ráno, ako každý jeden deň, a všetci sme hladní nedočkavo čakali na Claire, ktorá nedokázala prestať zápasiť s ostatnými obludami. Keď skončila, tak mala za sebou nahromadených viac týchto burín ako všetci my dokopy. Vyzliekla si jednu vrstvu oblečenia a nastúpila na autobus, ktorým nás odviezla na miesto obednej prestávky. Poobede sme dokončili prácu a vrátili sa do kempu.


Nasledujúci deň sme šli s Mikeom do Národného parku Oblúkov (Arches). Býval tu kedysi profesionálnym sprievodcom a rangerom, takže sme mohli ísť na miesta, kde turisti nemôžu ísť sami. Porozprával nám fakty, zaujímavosti  i príbehy z miesta nazvaného Firey Furnace. Neskôr sme sa rozdelili a už sami sa vybrali na najznámejší obluk nazvaný Delicate Arch.

 


Predposledný deň sme zavítali zas s Tampsen do ďalšieho národného parku nazvaného Canyonlands. Canyonlands sú menej známe ako Arches, ale nepochybne si zaslúžia rovnakú pozornosť. Je to v podstate obrovský kus územia s nespočetným množstvom kaňonov v kaňonoch a inými kamennými útvarmi. Bol to celkom chladný a dosť vetristý deň, takže sme si všetci veľmi neužili štyri hodiny turistiky po národnom parku, ale stále sme boli plní nadšenia z prírodných úkazov okolo nás. Taktiež bolo celkom ťažké sústrediť sa na Tampsen vysvetlujúc geografiu. A i keď mi prišiel jej výklad nezaujímavý, jej zapálený spôsob prezentovania s toľkou vášňou v očiach a v tvári za geografické nálezy v tomto parku ma napĺňal energiou, ktorú som v ten chládný zamračený deň potreboval.

Naša posledná noc v kempe bola čarovná. Ako každá jedna noc na Field tripe bola sprevádzaná večerou, kmeňovou radou a prípravou na ďalší deň. Po tejto časti nasledovali tradičné Claireine spievanie pesničiek so sprievodom na ukulele, na ktoré hrala. Takisto si užívala strašiť nás príbehmi, čo vysvetlila s úsmevom na perách tak, že keď je sama vyplašená, tak rada ten strach prenáša na iných. Keďže vedľa nás boli ďalší ľudia, ktorí stanovali, tak tie príbehy začali byť celkom strašidelné. Ale nakoniec, niekto poznamenal, že je spln a krásna čistá obloha s úžasným výhľadom na hviezdy, na čo Claire navrhla, že by sme mali začať zavýjať na mesiac ako vlky. Tak sme zavíjali. A ľudia stanujúci vedľa odpovedali napodobnením rovnakého zvuku. Bolo to vtipné, spontánne a čarovné zároveň. A taktiež ma to tak trochu v duchu ukľudnilo.

Posledný deň v Moabe sme strávili v meste v moteli. Prvýkrát po týždni sme sa dostali do sprchy, k internetu a ďalším relatívne potrebným výdobytkom tejto doby. Keď sme sa dostavili k nášmu prenajatému domu, tak všetci vedeli, že ideme dostať našu elektroniku späť a že je v dome taktiež wifi. Samozrejme, všetci sme šli ihneď na internet pozrieť si maily, facebook a iné. Mne osobne, a verím, že aj ostatným, (moja) mailová schránka pripomenula povinnosti spojené so školou a realitu vo všeobecnosti. Všetci sa poriadne dočista osprchovali a vyrazili na pár hodín do mesta pripomenúť si konzumný svet. Večeru nám pripravil David takisto ako raňajky nasledujúci deň. Na oboch jedlách si dal záležať a pripravil nám jeho špecialitu. Zatiaľ čo on varil, my sme pozerali videá na internete s Claire.


Po rozobraní plánov na ďalší deň sme šli do svojich izieb a tam sme sa zostali rozprávať do neskorých ranných hodín vediac, že spať možeme aj na ceste na našu poslednú zastávku nasledujúci deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?