Učiteľ

Autor: Kristián Filip | 28.10.2013 o 17:00 | (upravené 28.10.2013 o 17:24) Karma článku: 7,08 | Prečítané:  784x

Učitelia. Každý z nás sme vystriedali viacero učiteľov na základnej, strednej či vysokej škole. Niektorí boli zapálení pre svoju prácu tak, že nás kompletne vtiahli do ich predmetu a milovali sme ten predmet s nimi,  niektorí boli znudení, iní zas zákerní a zlí. Takýchto učiteľov nájdete snáď úplne všade. Áno, aj v Amerike. O tom, aké dôležité poslanie má účiteľ, mýslím, že písať nemusím. Všetci racionálne uvažujúci ľudia vedia dobre povedať, aký vplyv mal na nich a ich záujem o daný predmet ich učiteľ  a ako sme sa rozhodli, na základe našich obľubených predmetov, na akú vysokú školu pôjdeme a čo budeme robiť, keď budeme veľkí.  Učiteľ nielen učí,  ale aj vychováva. V niektorých prípadoch trávi s dieťaťom viac času ako samotný rodič. Má teda nepochybne aj veľký vplyv.

A pre všetkých učiteľov, ktorí toto čítajú: Je to o vás, nie o žiakoch! Nerád hádžem celú vinu iba na jednu stranu, ale vaša práca je nájsť si cestu k žiakom, nech sú už akíkoľvek, a zmeniť, naučiť ich niečo. Toto hlavne patrí pre moju strednú školu, na ktorú som chodil, kde sme mali kopec  učiteľov, ktorí doslova milovali zhadzovať žiakov, urážať ich, znevažovať ich prácu v mimoškolských aktivitách a písať nechutné odporúčacie listy na školy, kde sa chceli dostať.  To všetko  som zažil na vlastnej koži a učitelia to robili pred ostatnými žiakmi s úsmevom na perách. Taktiež pred nami urážali svojich kolegov. Na svete sú aj takíto ľudia a nanešťastie niektorí z nich sú učitelia. Avšak na Slovensku som mal aj úžasných učiteľov, ktorí boli féroví, podporovali ma, pomohli mi splniť si sen a nikdy, nikdy neboli ku žiadnemu svojmu žiakovi neúctiví. Myslím, že s tým sa treba, ako sa hovorí, narodiť. S takou tou ľudskou slušnosťou a rešpektom, aj keď to je iba nejaký „žiak".
A tak ako na Slovensku, tak aj v Amerike sú rôzni ľudia a učitelia. Moja spolužiačka Rachel z Los Angeles, zo štátu Kalifornia, mi rozprávala, že na jej štátnej strednej škole boli všelijakí učitelia. Napr. jeden, ktorý vedel o tom, že jeho žiačka sa pokúšala spáchať samovraždu a keď na druhý deň prišla do triedy, tak ju sarkasticky podpichol, či je taká neschopná, že sa nevie ani zabiť.  Alebo druhý, ktorý nútil prvákov jesť jeho vlastné semeno, zatiaľ čo mali zatvorené oči.  Samozrejme, toto su extrémne prípady, no údajne sa skutočne stali. Ďalšie dievča menom Chloe zo štátu North Carolina mi hovorilo, že jej učiteľ prezýval  svojich žiakov prezývkami a otvorene im hovoril, že sú sprostí. To len tak na obraz, že aj v Amerike majú  niekedy zlých učiteľov, no ja to povedať nemôžem.
Chodím na súkromnú školu, kde mi učitelia venujú pozornosť, sú mi k dispozícii takmer 24/7 a sú mimoriadne inteligentní a dostatočne kvalifikovaní. Mám tu učiteľku, ktorá chodila na Yale, učiteľku z Northwestern University, učiteľa z Duke University a učiteľku z Dartmouth a Stanfordu. Čo viac si môžem priať? Títo učitelia majú niečo do seba, niečo špeciálne. Robia školu nie niečím núteným a nudným, ale naopak. Škola je pre nás niečo, kam chodiť chceme a chceme sa vzdelávať.  Myslím, že je to ich milosť, zhovievavosť, jasné pravidlá a férovosť.  Či je to moja dejepisárka Lillian, s ktorou sa neučíme z kníh, ale čítame staré dokumenty z danej éry a rozoberáme ich, alebo je to moja advisorka Leigh, ktorá si len tak sadne na obede vedľa mňa a začne rozhovor alebo Cathrien, ktorá učí prírodovedné predmety a v nedeľu ma zoberie do kostola. Od školníka cez učitelov, riaditeľa až po výpomoc v kuchyni, všetci sú úprimne milí a vyrovnaní ľudia.  Dnes som šiel s mojou matematikárkou  Natalie do Walmartu a povedala mi, že v Amerike sa asi učitelia väčšinou príliš trápia tým, aby boli dostatočne milí k svojim žiakom, a potom vzdelávanie nie je moc efektívne, keďže im veľa odpustia a podobne.  Neviem, nakoľko je to pravda, ale nepochybne sú ľudia, žiaci, rodičia zvyknutí na vyšší štandard učiteľov a sú určite menej tolerantní voči ich priestupkom.
Čo môžem ja povedať je, že táto škola je niečo špeciálne. Už len to prostredie a umiestnenie. V strede púšte, na kopci, pár malých domčekov s malou katedrálou na vrchu.  Všetci sme tu pohltení tou krásou, veľkosťou tejto zeme a faktom, že žijeme spolu, nie proti sebe, nie v skupinách, ale ako jedna veľká rodina.
Ale aj tak najviac milujem večerné hodiny filozofie s riaditeľom v jeho dome. Šesť žiakov, krb, on, deväť hodín večer, pološero a kopec hlbokých myšlienok a podnetov na uvažovanie. Každý vo svojom vlastnom, našom spoločnom svete, ktorý zdieľame a tvoríme spolu. Čo môže byť viac magickejšie, však?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?